Celé katastrálne územie obce patrí do južnej časti pohoria Štiavnické vrchy, ktoré je súčasne aj Chránenou krajinnou oblasťou, takže spadá pod druhý stupeň ochrany prírody.
Fauna a flóra
Z veľkých cicavcov, poľovnej zvery mierneho pásma treba spomenúť introdukované druhy ako Daniel škvrnitý (Dama dama) a Muflón obyčajný (Ovis musimon). Oblasť Sitna bola kedysi známou srnčou rezerváciou s kapitálnymi trofejovými srncami. Dnes sa tu okrem srnčej zvery vyskytuje aj jelenia zver. Ďalej sa tu vyskytuje naša najväčšia mačkovitá šelma – rys ostrovid (Lynx lynx), v starších lesných porastoch aj mačka divá (Felis silvestris), jazvec obyčajný (Meles meles) a tchor obyčajný (Putorius putorius). Z Kremnických vrchov sa sem rozšíril medveď hnedý (Ursus arctos).
Z drobných zemných cicavcov treba spomenúť hmyzožravce – piskor malý (Sorex minutus), piskor obyčajný (Sorex araneus) a piskor vrchovský (Aorex alpiinus), ktorý má v Štiavnických vrchoch južnú hranicu rozšírenia. Množstvo opustených pivníc a starých domov sa stalo domovom rôznych druhov netopierov. V Belujskom potoku sa už niekoľko rokov vyskytuje ondatra pyžmová (Ondatra zibethica).
Z vtáctva sa v hojnom počte vyskytujú dravce. Z kurovitého vtáctva je rozšírený najmä bažant poľovný (Phasianus colchicus). Vyskytuje sa tu tiež veľký počet plazov, žijú tu všetky naše druhy jašteríc (Lacerta viviparia, Lacerta agilis, Lacerta muralis, Lacerta viridis) a rovnako mnoho druhov hadov (Natrix natrix, Natrix tesselata, Elaphe longisima, Coronella austriaca, Vipera berus). Z obojživelníkov je rozšírená salamadra škvrnitá (Salamandra salamandra), rosnička zelená (Hyla arborea), ropucha obyčajná (Bufo bufo) a ropucha zelená (Bufo viridis).
Územie je tiež bohaté na množstvo druhov bezstavovcov a zistilo sa 124 druhov mäkkýšov.
Pôvodná vegetácia bola na celom území zastúpená dubovo-hrabovými lesmi, spolu s dubom cerovým. Ostrovkovite sa vyskytovali bukové a jedľové lesy na severne exponovaných svahoch. V údolí potokov (Belujský a Klastavský potok) sú zastúpené jaseňovo – brestovo- dubové a jelšové lužné lesy. V lesoch sa vyskytujú najmä duby (Quercus sp.) a buky, z ďalších druhov treba spomenúť lipu malolistú (Tilia cordata), hrab obyčajný (Carpinus betulus), alebo jarabinu (Sorbus sp.) a iné. Na území, kde sa kedysi rozkladali rozsiahle lúky a pasienky sa dnes vyskytujú vzácne druhy vstavačovitých a iných druhov rastlín. Častý je výskyt vstavača obyčajného (Orchis morio) a na jar sa tu vyskytuje poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), scila dvojlistá (Scilla bifolia) a pod. Z jarných druhov je sú tu pomerne hojne zastúpené : prvosienka jarná (Primula veris) a veternica hájna (Anemone nemorosa) .
Zdroje:
- KOL. AUTOROV, 1989: Krásy a vzácnosti slovenskej prírody. Martin: Osveta, 288 s.
- KOL. AUTOROV, 2000: Mikroregión Južné Sitno. Banská Bystrica: SAŽP
- MACKOVÁ, Z., 2008: Kultúrne dedičstvo obce Beluj a jeho využitie pre TUR. Diplomová práca. UMB Banská Bystrica.